Svedectvo Jožo
Chcem poďakovať Bohu a komunite Cenacolo za to, že som mohol prežiť v dome komunity v Poľsku 10 mesiacov. Určite to bola pre mňa veľmi obohacujúca skúsenosť, počas ktorej som mal možnosť lepšie spoznať komunitu, seba samého, Boha, … .Ako sa vraví, že začiatok je vždy ťažký, platilo to aj v mojom prípade a často som mával pocit, že sa mi sníva, že nikdy v živote by som si nevyvolil takúto cestu…takúto realitu a že sa len treba zobudiť a ja sa ocitnem v pohodlí domova. Každé ráno ma ale vyvádzalo z omylu ilúzie a ja som sa prebúdzal v komunitnej posteli rovno nad posteľou môjho anjela strážneho. Nebolo pre mňa ľahké zvyknúť si na komunitný režim a prostredie, no cez to všetko som si uvedomil ako veľmi som lipol a bol pripútaný na pohodlie, ktorým ma obklopuje tento svet a aké je pre mňa ťažké sa ho vzdať. Uvedomujúc si to rozhodol som sa bojovať s tým a nezakladať svoje šťastie(nálady) na tom čo mám a čo nie…a Boh mi dožičil tešiť sa z chvíľ kedy som cítil, že mi nič nechýba uvedomujúc si, že vlastne nič nemám(nevlastním).Osobitnou kapitolou v komunite boli pre mňa vzťahy. Videl som ako sa povrchné priateľstvá už po pár dňoch prestali rozvíjať a začali upadať. Keď som ich chcel udržať, musel som začať odznova a postaviť ich základ na „pevnejšej pôde“. Tiež aká dôležitá je pravdivosť i pokora vo vzťahu a akú neslobodu som prežíval keď som nebol pravdivý s druhými, … .Azda pre mňa najdôležitejšia vec, ktorú som zakúsil v komunite je, že utrpenie je súčasťou života – každodenného. Tento svet mi vždy našepkával, že nie je potrebné sa trápiť a vždy promptne ponúkol možnosť ako sa vyhnúť utrpeniu…vlastne často krát som ani nevidel dôvod vybrať si tú ťažšiu cestu. V komunite som sa presvedčil, že len prekonávaním sa môže človek narásť a napredovať…prekonávaním sa už od tých najmenších vecí, o ktorých som si často krát myslel, že ani nie sú podstatné. No i to všetko vytvára mozaiku „Kto som“…a zanedbaním detailov, kazí sa celý obraz.Určite cez to všetko čo som prežil zmenil sa aj môj vzťah k Bohu. Už od malička som bol veriaci a chodieval som do kostola aj som sa modlil. Vždy som však čakal na to čo spraví Boh v mojom živote… a v skutočnosti On spravil veľmi veľa, no mne chýbala odvaha žiť, vážiť si to čo mám i všetky tie dary, ktoré som dostal a úprimne ďakovať za to. V komunite som si uvedomil, že veľa darov som pokladal za samozrejmosť a že sa nemusím báť robiť chyby.Veľmi by som chcel pokračovať v tom a žiť čo najviac z toho čo som mal možnosť vidieť a naučiť sa v komunite. Mám veľa nedostatkov, slabostí a chýb, no s Vašou a Božou pomocou by som chcel ísť na pred. Ďakujem!
Jožo